Sexuológ Radim Uzel: Je Downov syndróm skutočne vítaným fenoménom?

xx2x0.jpg

17.7.2018

Zástupca šéfredaktora časopisu Respekt otvoril v 28. čísle tohto časopisu v článku “Vítanie nechutných občanov” skutočne zaujímavú a aktuálnu tému týkajúcu sa jedincov postihnutých vrodenou chromozomálnou anomáliou – tzv. Downov syndróm.

Genetickú poruchu popísal londýnsky lekár John Langdon H. Down (1828 – 1896) a podľa vzhľadu očí bol ešte v druhej polovici minulého storočia bežne a nesprávne nazývaný “mongolizmom”.

Typickým znakom takto postihnutích je krátky týl, malý sedlovitý nos, šikmé oči a otvorená ústa s povystrčeným jazykom. Príznačný je malý vzostup, ťažkopádná a nepríjemná chôdza a slabé svalstvo. Často sa tiež uvádza takzvaná “opičie rýha” v dlani. Táto jednostranná alebo dvojstranná štvorprstová rýha je u Downovho syndrómu povinná, ale sa vyskytuje aj ako variantná norma asi u 5 % zdravých ľudí. U 60 – 70 % ľudí s Downovým syndrómom môžeme zaznamenať aj rôzne srdcové chyby a výrazne zníženú imunitu a náchylnosť k infekciám, ktoré boli často častou príčinou predčasných úmrtí. Nápadná je znížená plodnosť u jedincov oboch pohlaví a oneskorený duševný vývoj. IQ spravidla dosahuje 40 – 50 bodov, teda pod dolnou hranicou normálu. Ojedinele sa objaví jedinec s IQ 80, niekedy aj ťažká alebo dokonca hlboká mentálna retardácia (IQ 20, 35 alebo dokonca nižšia). Stupeň mentálnej retardácie nie je možná v priebehu tehotenstva alebo bezprostredne po pôrode odhadnúť.

Výskyt tohto defektu sa odhaduje na približne 1 z 1000 pôrodov v Česku, 1:700 na Slovensku, v poslednom období však tento výskyt klesá v dôsledku dokonalej prenatálnej diagnostiky a skutočnosti, že väčšina žien volí umelé prerušenie tehotenstva, v mnohých krajinách ešte viac ako v Českej republike a Slovenskej republike. Výrazná je závislosť výskytu na veku rodičky. Vek do 20 rokov je možné odhadnúť na 1: 3500, po 40. roku veku stúpa sedemdesátkrát, na 1: 50. V poslednej dobe niektoré výskumy pripúšťajú aj ovplyvnenie dieťaťa.

Deti s Downovým syndrómom bývajú milé, priateľské, hravé, dobrosrdečné a prítulné. Sú schopné a najmä v súčasnosti propagované a podporované školské integrácie zaradené do bežných základných škôl, zvyčajne s pomocou asistenta. Jednoduché pracovné výkony sa často riadia spoľahlivo, vyžadujú však jednoduchú prácu, dôslednejšie zaškolenie a pracovný dohľad. Nie je najmenšie sporné o tom, že láskyplné prostredie rodiny vytvára pre týchto jedincov oveľa lepšie prostredie ako ich umiestnenie v ústave. Dôležitý je nesporný údaj o tom, že táto choroba nie je hediologická.

A práve tieto pozitívne povahové vlastnosti detí s Downovým syndrómom mohli Petru Třešňáka viesť k tomu, aby v týchto Respektu označili tieto deti za akési obohacovanie života, pretože svojim opatrovateľom otvárajú nové a nezvyčajné životné perspektívy. Podtrhuje všeobecne zdieľanú pravdu, že odlišnosť človeka obohacuje. Bohužel obišla skutočnosť, že v tomto prípade môže táto iná možnosť zasahovať až za únosnú hranicu. Nie je výnimkou i značne vyššiu a dopredu  neodhadnuteľnú mentálnu retardáciou. Z hravého a prítulného dieťaťa sa v oneskorenom období detí môže vyskytnúť veľmi ťažko ovládateľný jedinec, ktorý môže spôsobiť veľmi vážne životné ťažkosti. Petr Třešňák si na okraj svojho článku pripustila poznámku, že niekto stojí o to, aby sa takáto obohacujúci poklad narodil práve mu.

A už nebudem chcieť komentovať hysterické vyhlásenia spisovateľov Petry Hůlovej o tom, ako lekári nastávajúce mamičky strašia, zvyšujú ich anxiozitu a vedú k potratom. Respekt konštatuje, že Hůlová má pravdu. Dovol´mm si prehlásiť, že nemá! Za 50 rokov praxe v gynekológii a porodníctve a 30 rokoch praxe súdneho znalca v odbore lekárskej sexuológie i prípadov Downov syndróm som videl a posudzoval skutočne trochu viac ako mladá naivná spisovatelka. Každý lekár musí povinne informovať o tom, ako o zdraví a hravosti týchto detí, ale aj o všetkých možných komplikáciách uvedených vyššie. Ty dajú za pravdu Petru Třešňákovi, že výchova týchto detí nie je skutočne procházkou ružovou školou a ich výchova si vyžaduje zvýšenú investíciu nielen citovú, ale aj ekonomickú. Ta sa potom pochopiteľne prenesie do štátneho rozpočtu, takže sa stáva problémom celospolečenským.

Skutočnosť, že pri diagnostikovaní Downovho syndrómu v Dánsku 98% žien a vo Veľkej Británii 90% žien vyberá prerušenie, o niečom istotne vypovedá. V demokratických krajinách pochopiteľne k potratu ženy nikto nenúti, je to ich voľné rozhodnutie. Preto nemôžeme nasledovať spisovateľku Hůlovou a tieto ženy odsuzovať. Veľmi dôrazne protestovali proti jej hanebnému tvrdeniu, že lekári žien strašili a k potratu navádzali.

Sexuológ Radim Uzel

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: