Muzikant David Kraus: Majú síce Downov syndróm, ale sú úprimní.

xxx50.jpg

 

Muzikanta Davida Krause (38) som stretla na výstave Upside Down v Galérii Zátišie v Prahe, kde mladí umelci s Downovým syndrómom vystavujú svoje obrazy. Tie vznikali pod vedením maliara Petera Herela a výťažok z nich pôjde na pomoc Združenie rodičov a priateľov detí s Downovým syndrómom v Českej republike. David vyrastal medzi umením, a dokonca nám prezradil, že svojou láskou k nemu ovplyvnil aj svoju priateľku. Čím ovplyvnila ona jeho?

 

Obrazy ste si prezeral s veľkým zaujatím. Máte rád maliarstva?
Som kresliar a toto by som namaľovať nevedel. Moja mamička je akademická maliarka, takže som na vernisážach a výstavách vyrastal. Na abstraktné umenie som nikdy veľmi nebol, máločo sa mi páči, ale toto je paráda! Vedel som, že to bude super, pretože títo mladí umelci, ktorí tu dnes sú, majú síce Downov syndróm, ale sú úprimní. Mám veľmi rád pravdivých ľudí a títo ľudia majú obrovský dar pravdy vo všetkom, čo robia. Už som videl ich divadlo, spievať ich a dnes som si zašiel na túto výstavu. Je to vždy naozajstné, nie je v tom žiadny kalkul, nie je to komerčné a je v tom obrovské srdce. Sú mi veľmi blízki, sám si myslím, že mám nejaké syndrómy a patrím k ľuďom, ktorí majú veľa ubrané v základných veciach, ale zase viem spievať a kresliť. Keď som bol dieťa, tak ma v triede napomínali za to, že som zvláštne a divný, a bolo to pre mňa hrozne ťažké. Chcel som byť ako ostatné deti, takže pre nich mám pochopenie, ale keď sa pozriem na obrazy, som úplne v úžase, pretože toto je naozaj nebývalo krásne a úplne ma to dojíma. Keby neboli tak drahé, tak by som si ich kúpil!

Kreslíte. Prečo ste neskúsil maľovať? Bojíte sa štetca, alebo vás kresba viac napĺňa?
Mám rád kresbu a linku, maľovanie je úplne niečo iné. Kreslil som odmalička a dobre. Prvá škola, na ktorú som sa hlásil, bola UMPRUM, tam, kde bola moja mamička. Nikam ma nevzali, pretože som mal problém s češtinou, som dysgrafik a dyslektik a s týmito predmetmi som mal vždy problém, veľakrát som sa snažil aspoň o štvorku. Kvôli tomu som šiel na hudbu, pretože tam tieto predmety neboli. Štetcami sa musíte venovať a ja som sa sústredil na ceruzku. V našej rodine je to samý umelec, dedo bol maliar a bábkar. Takže to má obrovskú tradíciu, moja mama by sa z těchhle obrazov zbláznila. Je vidieť, že nad sebou mali nejaký dohľad, ale myslím si, že sú naozaj unikátne a majú cenu!

Koľko doma máte obrazov a ako často do umenia investujete?
Mám veľa obrazov od mamičky a potom mám svojho najobľúbenejšieho maliara, ktorý ma sprevádza celým životom a ktorého poznám osobne. Odmalička sleduje moju prácu a ja obdivujem jeho tvorbu – je to Ivan Komárek. Pre mňa je niečo ako český Picasso, podľa mňa nedocenený. Doma mám veľa jeho obrazov. Keď som bol dieťa, všetci spolužiaci mali v detskej izbe na stene treba Spice Girls, a ja som tam musel mať olejomaľby. Vyrastal som s tým a obrazy sa so mnou sťahujú celý život, idú so mnou a vytvárajú charakteristickú atmosféru, ktorá sa hrozne ťažko opisuje. Mám ich doma naskladané, neviem, kam ich všetky dať, potreboval by som ešte takú malú galériu k tomu svojmu domčeku.

Zdieľate so svojou priateľkou jej športové nadšenie? A ona zdieľa váš cit pre umenie?
Musí zdieľať môj cit pre umenie, rovnako ako ja jej tenis. Myslím, že svoj vkus na dizajn a obrazy som do nej obtlačila v podstate bez práce. Ona už teraz koľkokrát hovorí “to je pekná vec”, pretože vie, že ja poviem: “Áno, veľmi pekná.”

Obtlačila takhle ona do vás tenis, hráte spolu?
Nehráme, ale  zaštiepila do mňa šport tak, že nosím športovú obuv a zistil som, že je to hrozne príjemné, a objavil som vďaka nej tepláky, zdravú stravu. Občas mám také záchvaty, ako že začínam cvičiť, to však nevydrží dlhšie ako týždeň. Ako ju ja nikdy nemôžem dohnať v športe, tak ona bude mať čo robiť, aby dohnala všetko, čo by som chcel. Ona na to nemá čas a ja po nej nemôžem chcieť, aby sa nejako umelecky vzdelávala, pretože ona dáva zase všetko do športu. Zaujala ma svojím vkusom v obliekaní. Keď s niekým ste nejakú dobu, tak sa to všetko prepojí, čo je na tom to najkrajšie.

Keď má Bára tak nabitý program, nájdete napríklad spoločný termín na dovolenku?
Mali sme jednu po štyroch rokoch, bola na päť dní a z toho sme tri dni riešili nového trénera, takže dovolenka vlastne nebola. Čím je Bára staršia, tým musí tiež viac trénovať a je potom pochopiteľne unavenejší. Nesmiem si potom brať osobne to, že nie je naladená, hovorím si koľkokrát, že už ju to so mnou nebaví, ale ona je naozaj len vyčerpaná. Je neuveriteľne húževnatá, cieľavedomá a dáva do toho všetko. Nepoznám nikoho takého.

Na čo sa v najbližšej dobe najviac tešíte?
Teraz v sobotu mám rómsku kapelu Gipsy Brothers, kde som jediný Nero, inak tam sú rómske hviezdy za niekoľko generácií a ja spievam v rómčine. Je to úžasné, temperamentný a neskutočne ma to nabíja.

Leto je plné festivalov, kde vás budeme môcť vidieť a počuť?
V auguste hrám na nejakých festivaloch, ale júl mám po troch rokoch voľný, aj od tenisu. Chcel som si dať trošku voľna. Voľno pre mňa totiž väčšinou neexistuje. Vyhľadávam samotu na kreslenie a muzicírování, a ešte teraz mám koníčka: zvieratá a záhradu. Budem žať paradajky a na to sa těším.

Zdroj: https://prozeny.blesk.cz

xxx51.jpg

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: