Mama Veronika: Ako som zvládla diagnózu Downov syndróm

Veľakrát sa dieťatko s Downovým syndrómom narodí do rodiny nečakane. Je to pre všetkých veľké prekvapenie a mamička Veronika nám opísala ako postupom času sa v šiestich krokoch vyrovnala s touto novou životnou situáciou, z ktorej napokon vyšla ako víťazka..
Snímka obrazovky 2017-06-20 o 6.52.59
  1. fáza: Hnev, strach, smútok
Tieto emócie pre mňa ako matku boli tak vystupňované, že človek by najradšej prestal existovať, dokonca som mala pocit, že najlepšie by bolo, keby aj bábätko prestalo existovať, len aby tie pocity prestali. Nekontrolovaný plač, predtým nepoznaný hnev, smútok. Jedným slovom toto bábo nie je to ktoré sme čakali. V tejto fáze nemá zmysel bojovať s týmito pocitmi, ale všetkému nechať voľný priebeh.
2. fáza: Vystupňovaná vnímavosť
Zrazu sme mali všetci dočinenia s Downovým syndrómom. Všetci známi mali zrazu samé príhody alebo „známych“ s Downovým syndrómom. Pri všetkých stretnutiach bol bodom číslo jedna Downov syndróm. Všímala som si informácie a všetko čo s DS súvisí, čo som si predtým absolútne ani len neuvedomovala
3. fáza: Predpoveď budúcnosti
Pozerala som sa do neznámej budúcnosti a myslela, že ju viem predpovedať. Predstavila som si nejakú budúcnosť a myslela, že tá nás čaká. Tu som sa však zastavila na chvíľku! Bez diagnózy o DS, by sme sa práve tešili z malinkých prštekov nášho bábätka, radostne by sme študovali obsah jeho plienky a prežívali prdíky. Dnes by som sa chcela vrátiť späť do tej súčastnosti a robila by som presne tieto veci. Budúcnosť si aj tak nevieme predstaviť aj keby nebola diagnóza DS.
4. fáza: Napravme to!
Môže sa stat, že divoko hľadáme na internete, všetky informácie o tom ako by sme mohli nášmu bábätku pomôcť. Rehabilitácie, logopéd, vitamíny…. DOSŤ! Užívajme si prítomnosť svojho bábätka. S DS ho nevieš aj tak vyliečiť a momentálne je tvoje bábo, potrebuje práve len a len matku. Žime prítomnosť. Staraj sa o konkrétne diagnózy, ktoré boli stanovene, ale všetko ostatné rob tak akoby žiadnu diagnózu nemalo. Hladkanie, mojkanie, šteklenie. Nechaj aby ta viedlo tvoje bábätko a všetko sa dostane tam kam má
5. fáza: Otváranie dverí
Postupný rast môjho sebavedomia mi umožnil opustiť svoju konfortnú zónu a začínala som nadväzovať nove kontakty. Pomaličky som zistila, že vďaka svojmu bábätku som objavila nové horizonty. Možno to bolo zo začiatku trošku neprijemne a strašidelne, ale čakala ma rozmanitá rodina, ktorá čaká nato aby nás prijala medzi seba
6. Fáza: Neopísateľná hrdosť
V tomto bode už fungujem ako obvykle. Keď vidím svoje babo ako sa usmeje, prvý krát sa posadí, urobí prve kroky, samostatne sa napije, oblečie – moje srdce sa mi naplnilo neopísateľnou hrdosťou. Táto hrdosť je sprevádzaná slzami šťastia. A je omnoho intenzívnejšia ako bez diagnózy. Teraz sa začala tá lepšia čast. Moje vnímanie sa napravilo už vidím len moje dieťa. Dni postupne plynuli a diagnóza už vôbec nie je prvoradá. Prvoradé je len moje dieťa, môj Filip!
Koniec alebo skôr začiatok…. je to začiatok novej fantastickej spoločnej cesty. Je to deň kedy život zvíťazí nad strachom a láska zdolá predsudky. Užívam si to. Je možne že z času na čas sa opät objavia niektoré fázy, ale keď sa pozriem do oči svojho dieťaťa, zistím že v skutočnosti je to práve ono ktoré som vždy čakala. A napĺňa ma pokojom.
Exkluzívny obsah Down syndrome news

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

Blogujte na WordPress.com.

Up ↑

%d blogerom sa páči toto: